Škodcovia

Prevažne ide o žravý hmyz, ktorý vyvŕtava do rastlín chodbičky. Väčšina z neho si nevyberá hostiteľa, preto ho nachádzame na rozličných druhoch. Jeho výskit veľmi závisí od klímy. Prezimuvávajú vajíčka, larvy alebo malý hmyz - mnohé v opuzdrených formách a s príchodm jary sa aktivizujú. 

Mravce môžu byť v kaktusoových hriadkách veľmi obťažené tým, že si stavajú hniezda pričom môžu malé alebo stredne veľké rastliny zahrnúť zeminou. Oveľa nebezpečnejšie sú však škody, ktoré vznikajú z ich spolužitia s rozličnými druhmi vošiek. Táto symbióza ide tak ďaleko, že mladé vošky si donášajú k rastlinám, a tak sa starajú o ich rozšírenie. Napokon nahlodávajú a obžierajú plody a roznášajú semená. Ničíme ich špeciálnymi prípravkami, ktoré zapracúvavame do hniezd.

Rovnakonožce sú tmavosivé, pomerne pohyblivé článkonožce, ktoré sa cez deň ukrývajú a v noci obžierajú rastliny, pričom nezanechávajú za sebou stopy. Tento hmyz neznáša svetlo, môžeme ho chytať na zemiaky alebo mrkvu, do ktorej vydlabeme jamky. Osvedčujú sa aj návnady pripravené z otrúb, vody a paratiónovej emulzie. S emulziou však treba pracovať opatrne a v rukaviciach.

Listové vošky sú bezkrídle alebo okrídlené, Je to žĺtkastý, želený alebo čierny hmyz, pomerne drobný, veľmi pohyblivý a voľným okom ľahko viditeľný. Vycicjavajú šťavu a prenášajú vírusy. Listové vošky ničíme insekticídmi proti cicavému hmyzu (Fosfotion, Metation) a to ľahko a rýchlo. 

Štítničky a vlnačky sú druhy hmyzu s drobnými cicavými bodcami, na tele so štítom alebo bez štítu, ktorý sa rýchlo rozmnožuje. Nájdeme ho najmä na mäkkých častiach rastlín, u kaktusoch v oblasti vrcholu. Napichávajú napadnuté exempláre a vyciciavajú im šťavu, čím rastliny znehodnocujú. Na ich výlučkoch sa usadzujú huby spôsobujúce sadzovitosť. Ak týchto škodcov objavíme, treba rastliny postriekať opakovane s odstupom 8 dní Fosfotiaonom alebo Metationom. Rany natierame ochraným prípravkom.

Roztočce sú až 0,5 mm veľké žĺtkastej alebo červenkastej farby. Majú štyri pári nôh (larvy iba tri). Nachádzajú sa predovšetkým na rube listov, na báze rastliny a v okolí vrcholu. Keď pestovateľ objavý ich skríše, ľahko ich z nich vyláka, keď na rastlinu fúkne tabakový dym. Niekedy tvoria na napadnutom mieste silné, súvislé zámotky sivej farby, ktoré chránia potomstvo tohoto škodcu. Miesta, na ktorých škodca cicia sú sivej až žltohnedej farby. Rastliny slabnú a ľahko uhynú. Proti roztočcom používame akaricídy, ktoré však musíme vopred vyskúšať, či ich rastliny znáša.

Dážďovky a slimáky sa objavujú v pareniskách s trávnatým okolím. Dážďovky zaženieme výluhom z tabaku, vodou teplotou 45°C a to nalejeme do chodbičiek. Slimáky vyliezajú v noci ale ráno môžeme ich výskyt zistiž, ak po nich ostali hlienovité stopy. Proti slimákom bojujeme návnadami na báze metaldehydových preparátov (Limacid), ktoré rozsypáme na miesta, na ktorých slimáky očakávame. Uhynuté slimáky na druhý deň odstraňujeme.